Výberové konania

Autor: Ján Mihalík | 11.7.2017 o 11:08 | Karma článku: 4,07 | Prečítané:  835x

Ako som sa takmer vrátil na Slovensko. Výberové konanie sú špecifická disciplína. Chce to odvahu, sebavedomie a nájsť cestu na miesto pohovoru.

Po dlhšom čase strávenom zbieraním skúsenosti vo svete som si povedal, že je čas vrátiť sa na Slovensko.

Oslovila ma jedna ponuka v odbore, v ktorom pracujem od štúdii prakticky neustále. Na Úrade jadrovej dozoru mali vypísané výberko na generálneho štátneho radcu, tak som sa prihlásil. Poslal som dokumenty a čakal. Odpoveď mi prišla na adresu na Slovensku do vlastných rúk, hoci, ako muselo byť zo všetkých materiálov zrejmé, v súčasnosti žijem v Lisabone. Rýchlo som kontaktoval úrad, že čo mi píšu. Písali, aby som prišiel v ten a ten deň, čo bolo zhruba o týždeň. Po chvíli pátrania som našiel aj email s rovnakým obsahom, ako mal list, v spame. Prečítal som si ešte raz požiadavky, v ktorých ma najviac zarazilo, že pracovník na tejto pozícii sa podľa "Služobného zákona" nesmie politicky angažovať. Prišlo mi to nefér, že všetci tí skúsení úradnici na vyšších funkciách v štátnej správe, sú zbavení možnosti uchádzať sa o nejakú volenú funkciu. Zmieril som sa s tým, ako aj s nutnosťou podstúpiť lustráciu od SISky. Už iba kúpiť letenku za príjemnú cenu. Do Bratislavy nemožné. Najbližšie za nejakých 120 ečiek do Budapešti. Výberko bolo o 8:30 ráno - asi preto, že človek vtedy podáva najlepší výkon. Takže nutne musím ísť aspoň o deň skôr a snáď sa mi poobede podarí stihnúť let späť do Lisabonu.

Naštudoval som si situáciu, aká je v jadrovej energetike na Slovensku. Ako je to s ochranou obyvateľstva a so systémom monitorovania. Zaujímala ma úroveň rezortnej vedy a kompetencie, ktoré ma úrad.

Prešiel som si ešte raz organizáciu výberka: takže o 8:30 je nejaký vyraďovací test zo znalostí "jádra". Testy mám celkom rád, človek sa v nich dozvie, kto čo považuje za dôležité. Tak idem do toho, Len mi nebolo jasné, či už urobili nejaký predvýber a aké mám šance.

V deň odletu som ešte stihol po práci zubárku a poďho na letisko, veď mám spústu času. Len keby som si nepoplietol čas odletu. Ešte s úsmevom na tvári som dorazil ku gate ("gejtu"), keď som zistil, že je 5 minút po jeho zatvorení. Snáď inokedy by to šlo, ale u Wizzairu boli neoblomní a že nie, že mi tu letenku môžu prebookovať ("prebukovať) na let o 2 dni neskôr. Čo mi je tak na nič.

Pokus číslo jedna som jednoducho musel pustiť k vode.

O dva mesiace neskôr som našiel miesto vedúceho katedry na Univerzite Cyrila a Metoda v Trnave. Zase materiály, vízie, životopis,... Zase výberko o 8 ráno a ani najmenšia predstava, či tam mám nejaké šance. Aj keby neboli, tak bolo pre mňa zaujímavé, spoznať terén na Slovensku - ako tá univerzitná veda funguje.

Výberko malo byť už o pár dní, keď mi prišiel email kedy a kam sa mám dostaviť. Na konci pozvánky bola vetička "Dúfame, že si veci zorganizujete tak, aby ste sa mohli osobne zúčastniť.". Začalo mi vrtať hlavou, aké sú iné možnosti, ako sa zúčasniť pohovoru, pretože nie som práve fanúšik nočných letov do Budapešte a niekoľko hodinových presunov autobusom. Videokonferencia. Niekedy mi to ponúkali, keď som sa uchádzal o miesto v Bristole.

Ešte jeden zdvorilý email: Je možné zúčastniť sa výberového konania prostredníctvom videohovoru?

Nie.

Ešte raz som zhodnotil moje šance a chuť cestovať a zdvorilo som sa ospravedlnil.

Len pre porovnanie, keď som sa uchádzal o miesto na univerzite v Bristoli, čerstvo po doktoráte, tak okrem videokonferencie, mi navrhli, že mi preplatia aj cestu na pohovor a vskutku preplatili i keď som neuspel. Výber bol dvojkolový, pričom do druhého kola postupili len štyria kandidáti.

Na univerzite v Lisabone robili výberko len na základe dokumentov, ktoré som im poslal a predpokladám aj toho, čo dá o mne nájsť na internete. Druhé kolo výberu spočívalo v napísaní vízie výskumu, ktorý chcem na univerzite previesť.

Možno mi len v tom všetkom chýba väčšia čitateľnosť (z češtiny "čitelnost") systému, aby každý mohol odhadnúť, aké má reálne šance. A potom aj nastavenie priateľných/priateľských podmienok, pričom jedno s druhým súvisí.

Oznámenia sú často vyvesené len na stránkach konkrétnej inštitúcie, na ktoré sa musíte preklikať (čo samozrejme predpokladá, že viete, kde ich máte hľadať) a takmer vždy len v slovenčine. Odhliadnuc od toho, či by sa našiel niekto so skutočným záujmom, publikovanie výberka aj v angličtine a v medzinárodných databázach by bol krok správnym smerom.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Na celoplošné testovanie budeme potrebovať zhruba 48-tisíc ľudí. Otázka je, kde ich zoberieme

Na jedno miesto pripadá jeden vojak, potrebujeme naň však asi osem ľudí.

Dobré ráno

Dobré ráno: Testovanie nám dá pár týždňov, a potom čo?

Má to byť najväčšia operácia v moderných dejinách Slovenska.

STĹPČEK PETRA TKAČENKA

Vláda sa spolieha na ľudí, ktorých nemá

Slovensko má chronický nedostatok zdravotníkov.


Už ste čítali?