O flexibilite vysokoškolského vzdelania/vzdelávania

Autor: Ján Mihalík | 13.12.2016 o 16:03 | Karma článku: 2,91 | Prečítané:  448x

Z vlastnej skúsenosti z lavíc i zpoza katedry. Svet sa mení asi až príliš rýchlo na to, aby sa mu všetky inštitúcie prispôsobovali. Reagovať pružne je dar, ktorý, pokiaľ ide školstvo, musí byť daný riaditeľom, učiteľom, ministrom.

Nedávno sa mi páčil v Pálenici Borisa Fillana jeden z bonmotov St. Radiča: "Človek najprv študuje to, čo nechce, a potom robí to, čo neštudoval." Nie je to úplne môj prípad. Od kedy som skončil VŠ, sa, s malými prestávkami, venujem životnému prostrediu. Dominantou mojej práce je výskum základných mechanizmov v ekosystémoch. Získané poznatky je možné ďalej použiť pri ochrane pôdy, vody organizmov, keď dôjde k chemickej havárii a znečisteniu prostredia. Myslím si, že je to dôležité, predovšetkým preto, že sa z času na čas nejaká havária prihodí a potom tie rieky a polia kontaminované ešte z minulosti. Ako v každom odvetví aj tu ide o dopyt, ktorý vytvára spoločnosť: či chceme žiť v zdravom prostredí a investovať do šetrných technológii, ktoré sú potrebné na jeho vyčistenie.

Na Slovensku som prácu nenašiel.

A tak som zauvažoval, či neskúsim inú, o niečo spoločensky cennejšiu školu. Dostal som sa na zubarinu a poviem Vám, že ma to baví. Zisťujem, že mi nechýba zručnosť a že mi to stále myslí, aj mimo odbor, ktorému som sa venoval 10 rokov. Študium po tridsiatke je však o niečom inom, než keď vám je 18. Zrazu zisťujem, akým spôsobom komunikujú učitelia s kolegami, ktorí sú mladší. Nie úplne rovnocenne a nie úplne taktne. Aj "decká" majú na život názor a nie vždy stoja o ten váš. Horšie je, že o svojich názoroch nedokážu rozprávať, ani keď na to majú priestor. Z časti to asi bude nejaká letargia, ale potom aj nepripravenosť na diskusiu. Opačný prípad je, keď kantor je prekvapený, že s nim niekto chce diskutovať o jeho názoroch.

Flexibilita však chýba predovšetkým vo výuke. Vidím, že aj na medine sú v prvých rokoch predmety všeobecnejšieho zamerania, ktoré ani tak nemajú za cieľ pripraviť zubára k jeho budúcemu povolaniu, ako skôr rozšíriť jeho stredoškolské znalosti. Práve tu by mohli byť VŠ o poznanie flexibilnejšie a uznávať nemedicínske predmety: chemiu, fyziku, biológiu, jazyky apod. z iných škôl. Niežeby som si nechcel, čo to zopakovať, ale ten čas, ktorý by som mohol venovať trebars niečomu prospešnejšiemu. Občas ma napadne, či niektoré predmety nemajú za cieľ len zamestnať pedagogov.

Možno raz niekto vezme curriculum daného študijného programu a preškrtá ho. Dôležitejšie je si uvedomiť, že štúdium na VŠ treba reformovať: počnúc myslením kantorov cez predmetovú skladbu a veci s tým súvisiace. Veľa kantorov žije v povestných bublinách, ktoré si za celý život  vytvorili a je im tak dobre. A tí mladí-vyvolení sa často správajú až príliš podobne.

S prekvapením som zistil, že nie som žiadna rarita. Tých kolegov, ktorí sa rozhodli na štúdium medicíny pozdejšie je celkom dosť a ako tak vidím, každý mám k tomu zaujímavý dôvod.

Jediné, čoho sa trochu obávam je, že až školu doštudujem, budú mať ľudia už len zdravé zuby alebo zubárov nahradia roboty :-)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Čo sa deje v hokeji? Je to divadlo, vinníkmi sme všetci, tvrdí Graňák

Zlá skúsenosť s Cígerom a Švehlom mohla odradiť hráčov z NHL od štartu na majstrovstvách sveta, hovorí skúsený obranca.

KULTÚRA

Iva Bittová: Nemôžem si dovoliť strácať čas a báť sa

Česká speváčka žije v USA. Koncertuje u nás so skupinou Čikori.

TECH

Vedci sú na stope tajomstvu DNA

Vďaka úžasnému technologickému vývoju vznikajú nové vedné odbory.


Už ste čítali?