Mám odpor k hlavnému prúdu a akosi podvedome vyhľadávam alternatívu. Preto aj pri voľbách, tých politických, fandím a volím tie menšie strany. Volím spravidla medzi tými, ktoré sú blízke môjmu naturelu a aspoň na oko životaschopné.
Na obidvoch stranách česko-slovenskej hranice minulé voľby vyniesli do parlamentov nové strany. Bol to prísľub zmeny, ktorá ako ten povestný Godot, nejako neprichádza. Nevadí, dáme si novú šancu, veď, čo ak príde práve teraz.
Uplynulé obdobie ukázalo, v čom je najväčší rozdiel medzi kamennými stranami a novými tvárami. Verím, že je to hlavne neskúsenosť a menšia miera lojality, ktorá umožnila vyplávať na povrch škandálu vo VV. V ČR je to uplácanie vo Veciach verejných, na Slovensku v kauze Gorila, do ktorej boli zatiahnuté skoro všetky pevne etablované strany. Kým v kauze VV prenikli informácie predovšetkým z vnútra strany, pri kamenných stranách to musela byť okľuka prostredníctvom tajných služieb, novinárov, ...
Nerobím si ilúzie, že tieto postupy sú nejako ojedinelé. Nazvime uplácanie vlastných poslancov akokoľvek - ako náhle ten úplatok príjmu, stávajú sa závislými na vôli niekoho iného, než ľudí, ktorí im dali svoj hlas.
Stabilná štruktúra kamennej strany prepožičiava celej strane kamennú tvár, cez ktorú informácie len tak nepreniknú a treba ich usilovne hľadať. V nezrelej strane ako VV boli tie najhorúcejšie informácie zo zákulisia vládnutia vykričané na súde. Ak zverejnenie celého procesu je ranou pod pás politickému systému, potom sa ta rana javí ako dobre mierená, ktorá odhalila slabinu celého systému.
Verejná kontrola a precízna medializácia prípadu VV umožnia (nútia) sudcu rozhodnúť spravodlivo. Asi je to cesta ako nepodľahnúť tlakom pri takých gigantických sústach.
Občas to „enfant terrible“ je potrebné aj v politike, aby ukázalo, že kráľ je nahý.
