Nehojacie sa rany

Autor: Ján Mihalík | 3.2.2008 o 15:32 | Karma článku: 2,51 | Prečítané:  304x

Ako dlho sa hoja rany? Tie, o ktorých budem rozprávať sa hoja už päťdesiat rokov a zďaleka nie sú zacelené.

Moja ob3úbená halda - Jeruzalem.Moja ob3úbená halda - Jeruzalem.Jano

Kúsok od Prahy je banské mestečko Příbram. Stáročia sa tu ťažili rudy obsahujúce zlato, farebné kovy a nakoniec urán. Práve jeho ťažba nechala najvýraznejšie stopy v okolí mesta. Haldy hlušiny trčia z rovinatej krajiny. Sú holé a šedé. Za desaťročia sa nevytvorili prirodzené podmienky, ktoré by umožnili zachytiť sa rastlinám a prežiť. Pár húževnatých briez sa drží v strmom svahu. Kto si pamätá túto krajinu bez týchto ľudských hromád?

Ťažba začala v päťdesiatych rokoch minulého storočia. Najprv uväznila muklov - politických väzňov a postupne celú krajinu. Najintenzívnejšie ťažba prebiehala v nasledujúcich dvoch desaťročiach. Dnes pripomína útrapy nedobrovoľných baníkov pamätník Vojna, na mieste jedného pracovného táboru. Pár ťažobných veží a haldy vystavené zvetrávaniu. Opona spadla v deväťdesiatom druhom roku aspoň nateraz. Oči hltačov uránu pozorne sledujú ceny na svetových trhoch.

Môže sa zdať, že mi vadí samotná ťažba.

Nie na prvom mieste. Nenasýtenosť energiou je asi fakt - aj keď neoprávnený. Je mi ľúto skôr krajiny, ktorá mení svoju tvár počas jednej generácie. Ona ju nemení - meníme jej ju mi priamo či nepriamo, vedome či nevedome. Vyťažiť a nechať tak - päťdesiat rokov - je zločin. Aký je za neho trest? Trest, ktorý si nechávajú na sebe ľudia spútaní s rodnou krajinou - trpia, lebo to strpeli.

Nejde mi ani o morálny apel. Už je to dosť dávno. Skôr ma byť Příbram príkladom, ako sa na začiatku tohto projektu nemyslelo na koniec. Možno sa aj myslelo, ale plány po toľkých rokoch zostali zabudnuté a po ťažbe zostali haldy. Možno sa už nemal, kto postarať o nápravu škôd alebo aspoň o nalíčenie krajiny reklamáciou háld (pozor! je to odborné slovo :-) Alebo je to ľuďom jedno a trápi to iba mňa potulného okukávača krajiny? Nerád by som sa vrátil na východ a našiel ho v takomto stave. A zdá sa, že to riziko tu je. Zatiaľ si všímam len miznúce kopce pri Krompachoch a v Slovenskom krase. Dúfam, že nové nepribudnú.

Na záver: Příbram sa oplatí navštíviť - v jednej jej štvrti je naozaj cítiť taká ta zvláštna atmosféra anglických banských mestečiek (len si to predstavujem. V Anglicku som nikdy nebol.) a na opačnom konci architektonicky iste zaujímavý kláštor. Pamätník Vojna je odhadom 10km od mesta a možno aj bližšie.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Najmladší pivovar na Slovensku má rozlohu dvojizbového bytu

Najmenší, najdlhšie budovaný a najlacnejší. Rodinný mikropivovar Hudák si môže pripísať hneď niekoľko naj.

KOMENTÁRE

Z celého sveta: Ako sa karikaturisti smiali z Donalda Trumpa

Karikatúry Trumpa z celého sveta.


Už ste čítali?