Nenechávajme ľudí zomierať (na ulici)

Autor: Ján Mihalík | 3.2.2016 o 0:20 | (upravené 3.2.2016 o 0:50) Karma článku: 18,01 | Prečítané:  5657x

Bezútešný pocit z Popradu, kde som bol svedkom ľudskej nevšímavosti, alibizmu, strachu a ešte všeličoho iného. O umieraní na autobusovej stanici, ktoré našťastie neskončilo smrťou.

24. januára. 2016, 11:45, autobusová stanica Poprad - Práve ma sem doviezol autobus zo Starého Smokovca. Bol som si na chvíľu vychutnať tatranskú zimu. Výstup na Térryho chatu bude na dlho patriť medzi top zážitky a lyžovačka na Solisku bola super až na tú cenu a pár rizikových ľudí motajúcich sa po zjazdovke.

11:47 - vchádzam do vestibulu autobusáku. Hneď si všimnem, že na zemi uprostred haly vedľa stánku leží muž. Asi 40 rokov. Leží, no skôr leží ako sedí, ale nie je to jednoznačné. 'Asi je opitý' - pomyslím si a snažím sa si ho nevšímať. Na koniec, nikto z ľudí motajúcich sa po vestibule si ho nevšíma. S kamarátom čakáme na autobus, ktorý ho odvezie do Brna. Nedá mi to. Pozriem sa ešte raz na chlapa. Leží dosť neprirodzene. Opilec si väčšinou ľahne tak, aby mu to bolo aspoň trochu pohodlné. Odložím batoh a lyže a idem sa pozrieť na chlapa bližie.

11:50 - "Pane! Stalo sa Vám niečo!" Zopakujem to asi trikrát stojac nad ním. Je celkom slušne oblečený. Na bezdomovca nevyzerá. Šťuchnem ho do nohy. Nič. Potrasiem mu rukou. Nič. Má tak zvláštne pootvorené oči, akoby sa pozeral, ale nič nevnímal. Uhm. To nebude len tak. Žiadna fľaša naokolo, žiadne zvratky. Cez rozopnutú bundu vidím odhalenú časť hrudníka. Pravidelne sa dvíha.

11:55 - Vytočím 155. Stále mam na mysli, že kamarátovi ide o pár minút autobus a chcem sa s nim rozlúčiť. Prekvapilo ma, ako pani, alebo podľa hlasu skôr slečna, kladie prirodzené, zmysluplné a pohotové otázky. Kde sme, čo sa stalo, či toho pána poznám... Snažím sa byť tiež stručný a pri tom výstižný, ale uvedomujem si, že vravím aj niečo na viac. Zase kontrolujem, či dýcha. Jednak to vidím a potom sa snažim k pánovi priblížiť a overiť si sluchom alebo na koži, či je to skutočne tak. Už som si takmer istý, že je to hlboké bezvedomie. Celý telefonát netrvá ani minútu a je vcelku príjemný. Končí tým, že posiela záchranku. Akurát v čas, kamarátovi, už ide autobus, tak sa s nim ešte stihnem rozlúčiť.

11:58 - Pani, ktorá to celé sleduje sa ma pýta, či je mrtvý. Ubezpečujem ju, že zatiaľ mrtvý nie je. Vraví, že tu takto leží už dlhšie a prv dokonca skôr sedel ako ležal. "No," - ešte jej poviem, že záchranka, by mala zachvíľu prísť. Občas sa ešte na pána pozriem.

12:03 - Záchranka je pred vestibulom. Vystupujú z nej traja muži. Jeden starší, tipujem lekár, a dvaja mladí chalani. Ukazujem im, kde leží človek. Idú k nemu. Skúšajú to isté, čo som na neho skúšal ja, ale v zrýchlenom tempe. Položia ho úplne na zem, potiahnu trochu od steny, aby mali okolo neho všetci dosť miesta. Všetko má pod kontrolou ten najstarší. Pýta sa ma ešte, či som videl, ako sa to celé prihodilo. "Nie, už tu tak ležal a myslím, že už nejakú dobu...". "Dobre". Dávajú mu dole bundu, aby mu jeden zo záchranárov mohol zmerať tlak krvi. "Systolický 90". Myslím, že je to horný a v tom prípade je to určite málo. Druhý záchranár na druhej ruke picha mužovi čosi do prstov. Myslím, že mu merá glukózu. Pán sa málinko preberá a veľmi slabo sa pýta, či ešte žije. Lekár ho osloví skutočne príjemným hlasom a skúša z neho dostať nejaké informácie: ako sa volá, či berie nejaké lieky, ... a muž mu na niečo odpovie, vždy však veľmi slabo a akoby chcel zase zavrieť oči a "spať". Lekár ho zľahka pohladí a vraví mu, že bude dobre. Niečo mu ešte vpichujú do žily.

Prácu záchranárov sledujú asi ďalší 5 ľudia vrátane mňa. Sám som prekvapený, ako im to pekne ide a vravím si, že je dobre, že som ich zavolal. Inak by tam muž ležal možno dodnes, pretože by sa okoloidúci báli, či nie je opitý, chorý, alebo dokonca mrtvý.

Niekedy stačí naozaj málo a človeku to môže zachrániť život. Napríklad iba vytočiť číslo 155 a prácu nechať na odborníkov. Potom som si uvedomil, či by som sa pustil do resuscitácie, keby muž nedýchal. Asi áno. Síce by mi asi trochu trvalo, kým by som sa rozhýbal, ale asi by som presvedčil sám seba, že to zvládnem.

Proti nevšímavosti!

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?