Slovensko sa ocitlo medzi Maltou a Chorvatskom hlboko pod priemerom v európskej únii. Hovorím o peniazoch, ktoré vynakladá na vedu (graf z Respektu je úplne dole).
Aby som vás uviedol do súvislosti: cez Vianoce som bol na Slovensku a celkom tradične sme pozerali telku. Prekvapil ma a potešil klip, ktorý má nalákať mladých ľudí robiť vedu. http://youtu.be/29-EnMW-1J8
Až po chvíľke som si uvedomil, čo je v klipe zakódované. Vedci budú mať takéto podmienky až v roku 2153. Asi by sme mali dovtedy vydržať a počkať na lepšie časi. Mladá nádejná vedkyňa v klipe bude mať v tom čase 157 rokov. Slovenská veda by sa mala zamerať na výskum dlhovekosti alebo nejakého elixíru večnej mladosti, ako to bolo na dvore Rudolfa II.
V ČR pracujem v štátnej agentúre, ktorá ma na starosti podporu vedy. Rozdeľuje štátné prostriedky podľa priorít, vyhlasuje súťaže, v ktorých sa vedci so svojimi projekty môžu uchádzať o peniaze, vyberáme, čo je zahodno podporiť a čo ani príliš nie. Podporujeme spoluprácu medzi výzkumníkmi a podnikmi. V neposlednej rade, myslím si, že kultivujeme vedecké prostredie: projekty, ktoré prichádzajú do nových súťaži sú kvalitnejšie a ambicióznejšie. Pravda, ktoré ako.
Na druhej strane si uvedomujem, že existuje aj veľa projektov "malej" vedy, ktoré by sa zišlo podporiť. Už len kvôli zlepšeniu nášho každodenného života napr. aby pri poľadovici nezamŕzali trolejové vedenia. A potom existujú aj tie, na ktorých výsledky dôjde len raz za čas napr. ako odstrániť chemickú kontamináciu z rozľahlých polí.
Ročne sa v našej agentúre podporí pár stoviek projektov, ktoré trvajú niekoľko rokov. Jeden projekt vychádza na 10 až 20 milionov Kč. Náročný výber by mal zaručiť, že výsledky výskumu budú realizované v praxi predovšetkým v spolupráci s niektorým podnikom.
Celý systém dáva vedcom a výzkumníkom istotu aspoň na pár rokov, dáva im voľnosť v skúmaní a zároveň vytvára súťaživé prostredie. Množstvo podporených projektov zase zabraňuje elitárstvu.
Takýto systém na Slovensku chýba. Neexistencia agentúr na podporu základného a aplikovaného výzkumu neumožňuje vytvoriť kvalitné, súťaživé prostredie. Výzkum je roztratený medzi akadémiu vied, univerzity, rezortné výzkumáky a možno pár súkromných. Spolupráca medzi jednotlivými inštitúciami sa nadväzuje ťažko.
Pritom by stačilo tak málo. Rozumne použiť pár stotisíc eur a vytvoriť systém národných dotácii. Dotácie do výzkumu by sa časom mohli premeniť na určité "pôžičky", ktoré by sa vracali agentúram z úspešných projektov. Boli by to určite rozumnejšie utratené peniaze než na vlaky zadarmo, betónovanie, a podobne.
Čerstvo zavedené daňové odpočty na výzkum sú pre nás krokom vpred hoci vo svete už existujú desiatky rokov. Budem zvedavý, ako sa uplatnia: koľko firiem bude deklarovať, že robí výzkum, a kto to bude posudzovať. Tým, že nie sme prví, sa môžeme poučiť z chýb a skúsenosti vonku napr. v ČR.
Dúfam, že sa tá naša veda rozbehne podstatne skôr než v roku 2153 a budem pri tom.
Podpora vedy a jej hodnotenie sú tiež veda.