Urán na odpis

Autor: Ján Mihalík | 4.6.2014 o 9:45 | Karma článku: 4,24 | Prečítané:  594x

Už dávno som sa prestal báť rádioaktivity: po prvé) preto, že je prirodzená a nevyhnutne všade okolo nás, po druhé) preto, že ju môžeme držať pod kontrolou, po tretie) preto, že ju potrebujeme (aspoň zatiaľ stále). Strach plynie z neznalosti a nedôvery.

Začnem tým, že nie som zástancom akejkoľvek ťažby surovín. Na druhej strane si uvedomujem jej opodstatnenie, ak sú dobre spočítané jej ekonomické prínosy.

Správa z ministerstva životného prostredia ma prekvapila: o ťažbe rádioaktívnych látok rozhodnú občania v referendách (ak na to príde), inak, že sa ťažiť nebude. Na prvý pohľad krok v ústrety ľuďom a aj niektorí zelení by mohli byt spokojní.

Cieľom takého zákona určite nie je posúdiť ťažbu z vecnej a už vôbec nie odbornej stránky. Iba ak by jeho súčasťou bolo, že ľudia budú starostlivo (odborne) poučení o dopadoch ťažby uránu na životné prostredie.

O odborných otázkach by mali rozhodnúť odborné inštitúcie, ktoré zároveň medzi ľuďmi urobia osvetu o plusoch a mínusoch ťažobnej aktivity. Nemali by sa teda prikláňať ani k ťažbe a ani by nemali bojovať proti nej. Mali by vytvárať rámec, v ktorom následky ťažby nebudú záťažou pre spoločnosť.

Ťažba uránu nie je nebezpečnejšia ako ťažba iných kovov. Jeho toxické vlastnosti plynú predovšetkým z toho, že patrí medzi ťažké kovy. Z neupravenej rudy sa uvoľňuje veľmi neochotne. Žiarenie pochádzajúce z banských odpadov je spôsobené predovšetkým jeho dcérskymi nuklidmi (rádiom a tóriom). V žiadnom prípade sa, čo do veľkosti, nedá porovnávať s rádioaktivitou vyhoreného paliva z jadrového reaktoru. Zvýšenú úroveň žiarenia pri haldy vyťaženej uránovej hlušiny sme schopný merať do 1 – 2 metrov od nej.

Po vyťažení sa hornina najprv triedi, pričom podľa veľkosti aktivity sa buď ďalej spracuje na získanie uránu, alebo sa vyhodí na haldu. Z toho plynie, že na haldu sa dostanú menej aktívne kusy horniny. Triedenie je stále účinnejšie, aby čo najmenšie množstvo uránu vyšlo nazmar. Tu je práve nezastúpiteľná úloha štátnej regulácie. Jej cieľom by nemal byť zakázanie ťažby nerastov, ale aby sa ťažilo, čo najvyspelejšou a čo najpriateľskejšou technológiou vzhľadom k životnému prostrediu  aj za cenu zvýšených nákladov.

Iná stránka problému je rekultivácia háld, ktoré v období ich existencie menia estetickú hodnotu krajiny. Pri schvaľovaní ťažby by sa malo dbať na to, aby ťažobná spoločnosť garantovala rekultiváciu háld a celého ťažobného priestoru.  Jednou z možností, ako predísť problémom je, aby časť zisku bola ukladaná na špeciálny účet. Po skončení ťažby by sa tieto prostriedky použili na likvidáciu následkov. Predišlo by sa tak situácii, že po skončení ťažby by sa firma v tichosti vytratila.

Vo Európe existuje viacero vydarených projektov rekultivácie bývalých uránových háld:

Zákaz ťažby rádioaktívnych látok sa v tomto kontexte zdá populistický a iba na oko zelený. Pretože je to skôr útek pred riešením problému, než samotné riešenie. Niekto musí pomenovať, aké reálne alebo potenciálne dopady môže mať ťažba na svoje okolie a tiež by mali stanoviť pravidlá, aby ukladanie hlušiny bolo čo najprijateľnejšie. Jedným z tých pravidiel musí byť remediácia háld po ukončení ťažby, na ktorú by sa mal podnik pripravovať od začiatku svojej činnosti.

Prenášať zodpovednosť na občanov je možno až nemorálne, pretože podľa čoho sa budú ľudia rozhodovať?: podľa toho, že im firma poskytne dotácie pre obec, že v nej získajú pracovné miesta. Budú sa rozhodovať podľa osobného prospechu a emocionálne podľa ich vzťahu ku krajine.  O tom, či ťažba bude mať vplyv na životné prostredie alebo ich zdravie, sa budú môcť rozhodnúť až keď im niekto poskytne odborné podklady.

Teda ťažba áno, ale spôsobom hodným 21. storočia.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?